Jozef Černek
Maďari, malá holanďanka a kolotoč
Túto sobotu som mal konečne voľno, po dlhých dvoch mesiacoch, čo sme sťahovali firmu, som mal pred sebou prvý voľný deň. Zobudil som sa skoro ráno svieži ako rybička. Aspoň som si tom myslel v prvých troch sekundách toho rána. V skutočnosti bolo pol jedenástej a mňa šialene bolela hlava. Jediné po čom som túžil bol nejaký nurofen, káva a raňajky teda vlastne obed.