Ako ma obtiahli o 1555 € a dva centy

Autor: Jozef Černek | 4.3.2021 o 7:55 | (upravené 4.3.2021 o 8:08) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  2617x

Kde sa dá, tam všade mudrujem, ako je svet nebezpečný a ako treba byť ostražitý. Poučujem moju akčnú mamu, vytváram bezpečnostné pravidlá v práci, vystríham mojich študentov. A naletel som ja. Ukážkovo. Už druhú noc preto nespím.

Žijeme dobu elektronických odrbov. Podchvíľou mojim kolegom príde e-mail tváriaci sa, že je odo mňa a žiada preplatenie faktúry.Priehľadný, všedný odrb.

Mailakože od pošty - že treba uhradiť ešte 3€ za zásielku, sme už dostali asi všetci.

Na FB mi vypisuje zlou slovenčinou dôchodkyňa alebo vdov, že zdedila - našla - spreneverila - peniaze a chce mi ich poslať na účet.

Raz za dva dni mi vyvoláva ďalší a ďalší vlk z wallstreet ako zhodnotí naše úspory na kávových bobuliach a zlatom striebre. Bambusové ponožky už vlastne nie sú odrb, ale forma biznisu.

Žijeme dobu odrbov a ja si nie a nie zvyknúť.

Asi pred mesiacom zvonila v práci pevná linka. Zdvihol som ja. A pani v telefóne začala príbeh o tom, ako nás dostane do googlového neba. Mojich kolegov učím ako tieto telefonáty úspešne ihneď ukončovať. Vôbec neviem, prečo som tak nespravil tvedy. Mali sme toho naozaj veľa a niečo z toho, čo tá pani hovorila, mi dávalo zmysel.

No tak to skúsme,” vravím kolegyni. Čudovala sa, ale neprotestovala.

Prešiel mesiac, ja som na to medzičasom zabudol.

Pred pár dňami prišiel výstup z onoho reklamného portálu. Naplo ma. Naozaj. Spravilo sa mi zle od žalúdka. Nebudem to rozvádzať. V skratke, venovali sa tomu asi pätnásť minút. Systém copy - paste z našich stránok. V hlave mi už začalo biť na poplach.

Chcem vidieť zmluvu. No jasné. Úplne vypovedať sa dá zmluva len šesť dní od telefonátu. Na to však ťazko nájsť dôvod, keď prvý výstup vidí človek až mesiac po. A už už platíš plnú sumu (ročný poplatok) aj keď ich “reklamu” radšej nechceš.

Ach jaj.... ja blbec. Začal som sa viac zaujímať o firmu, ktorá za tým stojí. Smutné. Používajú meno kedysi slávneho tlačeného katalógu firiem. Kto nebol u nich - nejestvoval.

Keď ma prešla najväčšia hrôza a zlosť, zavolal som pani, ktorá nás má na starosť. Nespravila nič zlé. Naozaj verí tomu, čo robí a celý čas bola milá.

Chcel som spraviť to, čo robím vždy, keď som blízko takejto nespravodlivosti. Napíšem o nich!

Keď už som sa ja popálil, nech je to aspoň varovanie pre ostatných. O tom ona nemôže hovoriť, len jej šéf. Ten ale teraz nemá čas. Školí. No samozrejme, ako inak!

Ak by sa zlosť dala meniť na energiu, napájam aktuálne celé naše mesto aj s pevnosťou.

Po obede zavolal. Bol slušný, ako typický marketér používal vatu a menenie témy ako nástroj plytkého marketingu. Bolo ťažké udržať vecnosť rozhovoru. Strašne ma štvalo, že si nedal ani tú námahu, aby si pred telefonátom zistil, s kým bude hovoriť. Ach, to moje ego. Plne sa spoliehal na tú svoju vatu. Nikdy som nemal rád tento typ ľudí. Že máme platiť za nič, on považuje za korektné, lebo je to v obchodných podmienkach. Mal som tep 140. Viem to, lebo to na mňa zakričali hodinky.

Tak počkaj, ja ti to nedarujem! Hovorím si v duchu a potom aj nahlas. Napísal som recenziu na ich firmu. Pravdivú, a teda príšernú. Poslal som im ju, aby dostali priestor vyjadriť sa. Ostalo to bez reakcie. Asi sú zvyknutí.

Čo bolo najhoršie, vôbec sa mi neuľavovalo. Problém s hnevom je ten, že sa nemá dusiť. Treba ho dostať von. Môj dva a pol ročný syn sa rozplače, podupká nožičkami a o chvíľku je dobre. Toto mne ale nejde. Ja píšem. Teraz to ale nefungovalo.

Ďalsiu bezsennú noc som uvažoval prečo. 

Mal som pripravenú recenziu. Stačilo už len kliknúť a šla by to sveta. Pozerám na blikajúci kurzor.  Prečo mi ale nie je lepšie? Čo by sa stalo, ak kliknem "uverejniť"?

Pár desiatok, možno stovák ľudí by ju zdieľalo, čítať ju bude niečo medzi tisíckou a troma tisíckami ľudí. Vlastne, žlč z nej prekypuje, takže by možno dosiahla čítanosť aj desaťtisíc a plus by tu ostala roky a z času na čas by k nej Google niekoho doniesol.

Pomohlo by to ale niekomu? Sotva. Asi by sa to dotklo tej milej pani, ktorá má na starosť našu reklamu. Ublížila mi ona? Nie.

Pána marketéra by sa to ani nedotklo. Je obalený svojou vatou a ja ako zákazník ho nezaujímam. A teda ani môj názor. 

A celkom iste by nejaká zlá recenzia blogera z malého mesta neprinútila hrdú i keď čudnú firmu zmeniť obchodnú politiku. Podľa ich finančných výkazov padajú už roky. Ak ich nezmení to, môj názor iste nie. Možno by len ich šéf navrieskal na prvého podriadeného a ten zas doma na svoje dieťa.

Jediné, čo by sa v skutočnosti udialo je, že by zlo dostalo nažrať. Zlo žije zo zla a potom plodí zlo.

V recenzii by sa našlo pár ďalších zákazníkov, čo si platia zbytočnú "reklamu" a len by boli nešťastní zo seba ako ja teraz. A to v tejto koronovej dobe nepotrebujeme. Nikto z nás.

Obtiahli ma o 1555 eur a dva centy. Vyžaloval som sa blogu a snáď túto noc už zaspím. V sobotu budeme zas testovať, tak by som sa mal vyspať a nie mojou žlčou priživovať zlo okolo nás. 

Možno keby sme sa ovládlo viacero z nás, pochopíme už konečne, čo nám chce povedať ten debilný virus. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Žiadny rozdiel

Dlho sa tu budovala dilema, že buď Matovič alebo Fico, ale v skutočnosti sa Igor pomeriava s niekým iným.

Prevádzky sa napriek nejasnostiam chystajú na otvorenie od pondelka

Plavárne zvažujú, či sa im oplatí otvoriť.


Už ste čítali?