List Ondríkovi o pandémii

Autor: Jozef Černek | 19.1.2021 o 14:45 | (upravené 19.1.2021 o 14:53) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  714x

Máš dva roky a štyri mesiace. Napísal by som, že si konečne začal v noci spávať, ale nenapíšem. Keď som naposledy niekomu povedal, že mamička k Tebe už konečne nemusí šesťkrát za noc vstavať, ďalšiu noc vstavala sedemkrát. 

Inak, s mamičkou aktuálne prežívame obdobie vzdoru. Ono by asi bolo správne napísať, že ho prežívaš Ty, ale podľa mňa si ho Ty najmä užívaš. 

Tvoje najobľúbenejšie slovo je „nie” a na otázku, či ideme domov, na prechádzku alebo kamkoľvek, prípadne, či budeš jesť, odpovedáš: „ešte hám sa...” 

Naozaj rozkošne rozprávaš. Netvrdím, že sa s Tebou dá dohodnúť, lebo používaš dosť nefér argumenty, ako „budem plakať…” alebo „dáš mi nanučik…” a podobne. Ale už vieš všetko pekne pomenovať a začínaš chápať súvislosti. 

Som na seba zvlášť hrdý, že Ti veľa vecí viem vysvetliť. Teda skoro všetko, okrem toho, že prečo sa nedajú spojiť dve lokomotívy za sebou. Nejaký ignorant vo firme, ktorá vyrába hračky, umiestnil na vláčiky magnety a vôbec nebral do úvahy, že Ty budeš chcieť spojiť práve tie s rovnakými pólmi… 

Takže napriek môjmu exaktnému vysvetľovaniu magnetických pólov, vždy plačeme, lebo „nedá sa spojiť tento vláčik…oprav mi, tato…

Skvelé je, že keď niečo chceš, spravíš aj nemožné, aby si to dostal. Naučil si sa pravidlám citového vydierania, vieš pomerne rýchlo odhadnúť, ktorý jedinec v rodine je ten najslabší článok.A najsilnejší článok v rodine potom trochu kričí na tatika, že podľahol.

Naučil si sa šepkať, len nerozumieš tomu, že keď si pošepky vypýtaš cukríček a ja Ti ho dám, nie je úplne najlepšie hneď utekať za mamičkou s vetou „tatiko dal cicíšovi…

Inak si celkom rozkošné dieťa a nevymenil by som Ťa za nič. Mohol by si trošku viac a menej komplikovane papať, ale to je asi v poriadku. Si rozkošný a múdry po mamičke a tvrdohlavý bordelár po tatinkovi. Chvalabohu, miluješ babičku, dedka aj  starú mamu (voláš ju Ta mama) rovnakým dielom. Každý večer sa vo vani rozprávame, čo si prežil a Tvoja najobľúbenejšia odpoveď je „Ta mama (babička) dala cicíškovi nanučik…” Celkom sa čudujem, že si štíhly, zrejme všetky tie cukry vybeháš, keď sa naháňaš s naším Briankom. Je to neuveriteľne trpezlivý havo.  

Okrem neho máš obľúbenú hračku. Fialového plyšového slona. Volá sa Slon. Musí ísť všade s nami, chodí s Tebou spať, ale aj na výlet alebo na prechádzku, proste všade. Jediný moment odlúčenia prichádza do úvahy, keď ho maminka perie. Samozrejme, okrem slona máš asi tak milión iných plyšákov a hračiek, dielničiek, vŕtačiek a pískajúcich, kvákajúcich, kričiacich a hracích vecí. Ale slon menom Slon je topka. Pozerá s nami televízor, vezie sa s nami v kočíku a ide s Tebou aj v sedačke, keď sa niekam presúvame autom.  Ani neviem koľkokrát sme sa pre neho vracali z pol cesty, lebo si si zrazu spomenul a začal vykrikovať „deje slon, tatiko, deje slon?”

O pandémii vieš z predchádzajúcich listov. Už to bude rok, čo sa s tým trápime. A moc teda nevyhrávame. Skôr naopak.  Na nič sa nedá spoľahnúť a nič sa nedá naplánovať. Veľmi to zmenilo všetko okolo nás. Nemá veľký význam hľadať vinníkov, koniec koncov na sociálnych sieťach sa už vlastne nič iné ani nerobí. Neviem, či Ty budeš poznať Facebook. Ja myslím, že ho skôr či neskôr zakážu. Spravil už veľa škôd. Ukazuje sa, že jeho pôvodná myšlienka - aby boli ľudia bližšie k sebe, sa otočila dosť proti ľuďom. Rozdeľuje ľudí. Veľa hlúpych ľudí totiž dostalo vďaka sociálnym sieťam hlasnú trúbu a to nie je moc dobre.

Tým, že tí, ktorí by mali vysvetľovať a učiť, sú už unavení alebo znechutení, stále viac na seba upútavajú tí, čo by mali byť ticho. Aspoň v dôležitých veciach.  Ale hlupákovi nevysvetlíš, že je hlupák, lebo hlúpy. 

Medzitým sa zúfalo snažíme udržať Dramaťák aj Rebelov, ale každým ďalším dňom pandémie je to ťažšie a ťažšie. Vláda sa rozhodla, že bude nenávidieť Maticu a s ňou všetko, čo k tomu patrí. A teda aj nás, naše divadielko. Proste nás hodili cez palubu. Snažíme sa pomôcť si sami ako sa dá. Nie sme v tom sami, našťastie. Ale aj naši podporovatelia potrebujú výsledok a to teraz nejde. 

 Pred rokmi, keď sa fašista pokúsil zlikvidovať podobné divadielko ako sme my, tak sa ľudí okamžite postavili do pozoru. To sa predsa nesmie! 

No a vidíš to, neprešlo ani veľa rokov a vláda likviduje jedno divadlo za druhým. Len to robí sofistikovane. Proste na nich kompletne kašle. To ale nehovorím o nás.

My vlastne pre nich nijak neexistujeme. Pre profesionálov sa vytvára čosi ako pomoc, aj keď neviem, či vlastne reálna, ale aspoň sa o tom hovorí. Ale amatérske umenie, kam zapadáme my, proste neexistuje. Zaradili nás pod Maticu a tú je moderné nenávidieť. Aj naše divadielko, to ktorého súčasťou si bol od narodenia. 

Je zarážajúce, ako tí istí novinári, ktorí hrdo bojujú proti zovšeobecňovaniu, proti xenofóbii a rasizmu, úplne jednoducho strčia nás a rusofilov do jedného vreca… Asi by som Ti mal vysvetliť, čo je to rusofil. Nemá to, žiaľ, žiadny význam. My sme sa tým nikdy ani omylom nezaoberali a vlastne netuším, ako sme sa v tom vreci ocitli. 

Nechcem, aby to teraz vyzeralo, že plačem, lebo ja som už veľký a to sa nepatrí. Len, keď tento boj nevyhráme a ja nebudem mať síl vysvetľovať Ti, čo sa to vlastne stalo, prečo sme zrazu nepokračovali v tom, čo milujeme, tu hľadaj začiatok nášho konca. Preto Ti to píšem.

Nebolo to pandémiou. Bolo to strašne hlúpym rozhodnutím spoločnosti, že umenie a zvlášť amatérske umenie, si nezaslúži pozornosť. Pozornosť tých, ktorých sme volili presne pre takéto prípady. Pred voľbami potrebovali oni nás, teraz, keď prišiel čas, aby si robili svoju prácu, pre nich neexistujeme. 

Pritom sme to boli my, kto v našom malom mestečku prispel k tomu, aby divadlo žilo mladými ľuďmi. Nedokázali sme dať ľuďom prácu alebo bohatstvo, ale dokázali sme mladým ľuďom dať zmysel ich života. Ukázali sme, im prečo majú mať radi svoju vlasť, svoje mesto, ukázali sme im posolstvo ich otcov. Žiaľ, toto nebolo dosť trendy, nebolo to dosť nikdy dosť in. A zvlášť dnes, kedy by práve tieto veci mali byť najdôležitejšie.   

Snáď sa mýlim, snáď sa to nevypomstí. Snáď len môj názor, patrí do múzea. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Chášukdžího vraždu schválil saudskoarabský princ, zistili americkí tajní

Washington zavedie opatrenia súvisiace s kauzou zavraždeného novinára.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Diskrétny pôvab vakcinácie a bezprizorný Brusel (týždeň podľa Schutza)

Z produkcie tých, ktorým dal šancu, aby zlepšili Slovensko, by bol Kuciak zronený.


Už ste čítali?