Je to také malé vesmírne spojenie, keď jeden zažije a druhý vytuší. Viem, kedy na mňa myslíš a mám nutkanie vytočiť Tvoje číslo, ale nespravím to, aby nevznikol dojem, že ma môžeš ovládať. Niekedy však náročky začnem hovoriť o tom, načo práve myslíš, aby bolo jasné aj tebe, že to nie je len tak... Nemôžeš o niekom vedieť toľko a myslieť si, že je to o.k., že je to normálne.
Už vieš, že hovorím o Tebe?Áno, viem aj kedy sa hneváš, a kedy sa chceš smiať, len práve nie je nikto po ruke. Vtedy mi voláš a oznámiš mi nezmyselný dôvod našej konverzácie. To nemusíš. Nie je nutné hľadať dôvod. Stačí len zavolať a povedať to, čo cítiš. Viem, je to ťažšie ako vymyslieť odpoveď na nečakane nezmyselnú otázku.
Niekedy sa stane, že sa v našom svete objaví človek, ktorý tam nepatrí. Nemá nič spoločné s tým, čo žiješ Ty, len vieš, že Ti nejak podozrivo rozumie. Nie, nie je to láska, nechceš ho natierať medom a pomaly zožierať svojím životom, i keď niekedy na to myslíš. Je to niečo iné, také vesmírne. Proste je tu, teraz a v tejto chvíli má na to svoj dôvod. Možno sa o pár chvíľ stratí, lebo vykonal, čo mal.
Možno ostane v tieni tvojej duše, aby mohol rozdúchať oheň Tvojho ja. A možno sa bude objavovať len ako anjel, čo je Ti na pomoci. Občas o ňom nič nevieš, a zrazu, v jedinej chvíli, Ti je všetko jasné. V tej chvíli sa opäť stratí v čase.
Presne o tom je aj ten náš spoločný vesmír. Nie je môj, ani Tvoj. Je proste náš. V jednej chvíli neznámy a strašne ďaleký, o pár sekúnd, možno dní, sedíme v tieni a preberáme myšlienky, čo vyliezli z najtemnejšej hĺbky nášho strachu. Strach je totiž tá jediná vec, ktorá nás spája. Strach a láska. Strach z toho, že zrazu budeme sami. Láska, aby sme v tej samote mohli byť spolu. Len Ty a ja. Áno, možno skončíme spolu v nejakom čudnom domove dôchodcov a možno nie. Možno budeme na balkóne rozoberať príčiny ľudských zlyhaní o desať rokov. Možno sa Ty odsťahuješ do inej krajiny a ja Ťa budem len čítať v rôznych zavináčoch. Práve v tom je to možno tak krásne. To je ten zázrak.Ja som ho nazval PRIATEĽSTVO. A ty sa netvár, že to nie je o Tebe...
Zakázané slová
Píšem Ti už piaty list a ako sa poznám, ani tento neodošlem. Možno ho zavesím na web a budem tajne dúfať, že sem zablúdiš a pochopíš. Ako Ťa poznám, nebudeš to komentovať nijak špeciálne. Budeme sa naďalej tváriť, že o nič nejde. Obaja však vieme, že priveľa náhod v rade za sebou je už zázrak a nie náhoda. Ja ten zázrak pomenujem, ak dovolíš...