Komárno nie je mesto vrahov

Autor: Jozef Černek | 22.2.2020 o 9:47 | (upravené 22.2.2020 o 9:55) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  2097x

Krátko po tej strašnej udalosti sa nám narodil syn, Ondrej. Chcel som mu napísať list a odoslať tak, aby prišiel až v deň jeho osemnástin. Chcel som mu opísať krajinu, do ktorej sa narodil...

Mesto, dobu, ktorú žijeme a čím žijeme. Nedokázal som to. 

V tom čase totiž všetko naokolo bolo o mafii a tejto príšernej vražde. A keď toto máte opísať bábätku, hoci sa ho už snažíte vidieť ako dospelého, je to zrazu strašne osobné. Zákonite totiž očakávate prirodzenú otázku. „Tato, a prečo ste s tým niečo nespravili?“

Ja do dnes neviem, čo by som mal odpovedať.

Jozef Jankovič niekde okolo roku, keď som sa narodil ja, vytvoril a inštaloval v Banskej Bystrici dielo Obete varujú. Vytvoril ho ako pietnu spomienku na SNP. Aby sme nezabudli a znovu neprežili hrôzy fašizmu.

Zabudnúť totiž znamená znovu zažiť. Prečo to spomínam teraz v súvislosti s Jánom a Martinou?

Neprešli ani tri generácie a fašizmus nám opäť dýcha na krk.

Dokopy s tým ale nikto vlastne nič nerobí a už dnes sa dokonca kalkuluje, kto bude ten prvý, aby si s fašizmom podal ruku v parlamente a utvoril vládu.  Tak ako naši prarodičia bojovali s fašizmom, Ján bojoval s novým svinstvom. S mafiou. A žiaľ, tak ako naši prarodičia, aj Ján a Martina priniesli tú najvyššiu obeť. A my nesmieme zabudnúť.

Ich smrť, najvyššia obeť, ktorú nechcene priniesli, by mala byť pre nás varovaním.  Naši prarodičia nás uchránili pred fašizmom, ale my žijeme dobu mafiánov. A nestačí nám to. Dnes nám na krk dýcha fašizmus, a už možno zajtra si podá ruku s mafiou. Je len zhodou náhod, že podľa všetkého smrť Martiny a Jána mala svoj počiatok tu v našom meste. V Komárne. Nejde však o to, kde to bolo. Je to len sprostá náhoda. Rovnako tak to mohlo byť v Nitre alebo na Sicílii.

Treba si len uvedomiť, že smrť prešla až príliš blízko nás. My ale neviníme Komárno, pretože, nech si hovorí, kto chce, čo chce, je to skvelé mesto. My tu už generácie žijeme pri sebe dva národy tak, ako sa o to snaží celá Európska únia. A v podstate by sme mohli byť výkladnou skriňou toho, ako sa to dá. Keby nám to z času na čas nepokazil nejaký blbý politik s nešťastnou komédiou. Len preto, aby si ho média všimli.

No uvedomujeme si, že ak sa náhodou stalo to, že organizácia vraždy začala tak blízko nás, v našom meste, čo ak sa stane, zas možno len blbou náhodou, že sa nejaký hajzel rozhodne popraviť napríklad naše dieťa.

Pred rokmi rokmi umierali naši starí a prastarí rodičia, aby sme my mohli žiť.

Pred dvomi rokmi umreli Ján a Martina.

Obete varujú.

Nesmieme zabudnúť, ak nechceme znova zažiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak nie blackout, tak čo? Dodržiavať pravidlá a viac testovať, vravia experti

Opatrenia by mali platiť aspoň do Veľkej noci, zhodujú sa odborníci.

Stĺpček Jakuba Fila

Matovičovi jeho úlohu nik nezávidí, o to viac musí byť lídrom

Nemá priestor na frky pred kamerami.


Už ste čítali?