Jedna moja študentka, Robina (gymnázium v Komárne), sa ocitla v situácii, kedy potrebovala povzbudiť a hlavne dokázať, že všetci jej priatelia a blízki stoja pri nej. Jej veľkým snom bolo stretnúť sa so speváčkou Mishou.
Rozhodol som sa pomôcť splniť toto želanie mladej slečny, pretože nepoznám nikoho, kto by si to viacej zaslúžil, ako mladý človek, ktorý dokáže rozdávať úsmev a lásku. Zorganizovať stretnutie so speváčkou nie je tak zložité, ako by sa mohlo zdať. Zvlášť, keď ide o Mishu. Miška je totiž neskutočne citlivý a dobrý človek, to som zistil hneď ako som jej zavolal. Bez toho aby ma nechala dohovoriť povedala: „... no jasné, ak to má pomôcť, rada prídem... kedy a kam?“ Aké jednoduché, že? Mohol som to proste takto zariadiť. Robine by som splnil sen a za dve hodiny by bolo po paráde.
Ak ma však aspoň trochu poznáte, viete, že zo zásady neriešim nič jednoducho a priamočiaro. Ten telefonát ma proste zaskočil. Bol som pripravený na nejakého čudného managera, ktorého budem musieť lámať na rozumnú cenu za stretnutie. Dokonca som mal pripravenú aj vetu. „Veď vám tu spravím nejaký koncert ak to inak nepôjde..." ja sa totiž viem tváriť bohovsky dôležito, keď treba. Prvý problém bol v tom, že som volal priamo s Mishou, citlivou speváčkou, a nie so snobským managerom. Druhý, ale podstatne vážnejší problém, som bol ja. Som totiž narodený v znamení leva a spĺňam všetko to, čo sa o nás hovorí, o tom ako potrebujeme byť dôležitý a stredobodom pozornosti.
Namiesto toho, aby som slušne poďakoval, určil miesto a čas stretnutia, som ostal vo svojej úlohe a vyzeralo to asi takto: „... ale nie, dáme tomu trochu noblesy a usporiadame v Komárne koncert, pri tej príležitosti sa stretnete s Robinou. Alebo viete čo, Miška, urobíme koncerty dva, jeden pre gymnázium, kde Robina chodí do septimy a jeden charitatívny. Výťažok venujeme ozdravnému centru v Kováčovej, tam sa Robina lieči.... „
Vôbec netuším, čo si mohla o mne Misha myslieť. V každom prípade, tváril som sa, akoby som podobné akcie robil raz mesačne a ozvučoval minimálne Strahov. Nadšená súhlasila a opatrne dodala, že by som mal teda zaistiť ozvučenie, priestor a tak, a potom si dohodneme presný termín. „No jasné, veď sa vyznám, nie?“ a zložil som.
Tak a som v riti! To bolo prvé, čo ma napadlo, keď som si uvedomil, s kým a hlavne o čom, som hovoril.
Ešte šťastie, že mám okolo seba ľudí, ktorí podobné moje úlety akceptujú a dokonca ma v nich podporujú. Jedným z nich je môj bratranec Heňo. Už roky máme vypracovaný systém: ja si vymyslím, podľa možnosti, čo najabsurdnejšiu vec, on mi povie ako nemožné je to spraviť, vynadá mi, navrhne riešenie, a potom to spolu zrealizujeme. Na konci sa vždy zhodneme, ako fajn sme to vymysleli a spravili. Keď mi na koniec Heňo povedal, že ok ideme do toho, už ani na minútu som nepochyboval, že koncert bude.
Potom to už malo pomerne rýchly spád, ja som sa tváril dôležito a moji anjeli okolo mňa makali ako fredky, aby som sa nezblamoval pod čiernu zem.
Mám totiž okolo seba takých anjelov, ktorí občas vykuknú a pomôžu, keď je so mnou zle. Vždy sa skryjú za mojich kamarátov či kamarátky, alebo kolegov či šéfov. Niekedy sa objavia celkom netradične v tvárach cudzích ľudí, ktorí mi potom pomáhajú zo všetkých síl.
Myšlienka charitatívne koncertu a hlavne snaha podporiť mladú slečnu, bola tak silná, že mnou len prechádzala. Nemusel som v podstate nič mimoriadne robiť. Zvláštne náhody, ale hlavne sila ľudskosti v srdciach ľudí okolo mňa spôsobila, že zrazu sme mali priestor, kde bude koncert. Misha zmenila svoj pôvodný zámer prísť unplugged a rozhodla sa pre celú kapelu. Po troche snahy sme mali aj dostatok peňazí na všetko okolo toho. Totiž koncert nie je len speváčka a chuť spievať a počúvať. Sú to plagáty, reklama, ozvučenie, osvetlenie, lístky a kopec ďalších malých, ale za to drahých drobností. Toto všetko proste plynulo len vďaka anjelom okolo mňa. Jednoduché to nebolo, ale s podporou blízkych ľudí to bolo akési prirodzene plynulé.
26. mája 2006 o 9:30 som sa stretol s charizmatickou speváčkou Mishou, aby mi dokázala, že okrem zlata v hrdle má aj veľké srdce. V doobedňajších hodinách odučila hodinu angličtiny v gymnáziu v Komárne, hneď poobede odohrala koncert pre študentov gymnázia a vo večerných hodinách sa konal charitatívny koncert pre verejnosť.
Napriek veľmi náročnému programu, jej celý čas nemizol úsmev z tváre a našla si čas venovať sa nielen študentke s veľkým snom, ale aj ostatným študentom gymnázia.
Čakal som hviezdne maniere, čakal som únavu, nervozitu a namyslených členov kapely. Predpokladal som, že nebudem robiť nič iné, len obsakovať okolo pánov umelcov a krotiť ich prehnané požiadavky. Realita bola však úplne iná. Prišla partia mladých pohodových ľudí na čele s usmievavou babou, ktorá proste rada rozdáva dobrý pocit. Celá kapela, Misha, Heňo, všetci zvukári, osvetlovači, fotografovia proste robili to, čo ich baví a napĺňa. Jediný, kto stresoval, som bola ja, ale pritom som sa tváril hovadsky dôležito. To proste inak ako dobre ani dopadnúť nemohlo. J
Vďaka všetkým týmto dobrým ľuďom, ktorí sa na koncerte podieľali, sa vzpružilo zdravie jednej študentky a usmialo srdce pár stovkám ľudí, ktorí koncert navštívili.
Niektorým anjelom okolo mňa som odovzdal certifikát dobrého človeka. Niektorým som ho však nedal. Nie preto, že by som zabudol, ale preto že som jednoducho na to nemal odvahu. Takto cez písmená je to ľahšie;
Chalani z kapely Sax 'n' Jay: vôbec ale vôbec sa nevyznám v tom čo robíte, viem však posúdiť čo sa mi páči a čo nie. To čo ste predviedli na oboch koncertoch sa mi páčilo veľmi, to že ste po celý čas cvičili bez akýchkoľvek nárokov svedčí o tom, že ste ešte väčší profíci ako tušíte.
Heňo: vôbec netuším, čo bude ďalšia vec, ktorú vymyslíme, ale som si istý že, s tebou to bude úplne v pohode.
Anjeli: VY viete kto ste, a čo pre mňa znamenáte, proste Ďakujem
A konečne ...
Miška: Neviem aké máš sny, ale viem, že sa Ti splnia, aj keby som ti mal požičať všetkých mojich anjelov. Nie preto že si splnila ten Robertin a ani nie preto, že v tom, čo robíš si fakt dobrá, ale pretože to robíš s láskou. Mohla by si si užívať svoj úspech a už sa len viezť, ale ty makáš ďalej, a stále si tou usmievavou babou, ktorá len robí to, čo má rada. Robíš to veľmi dobre a ani sa nemusíš pritom tváriť dôležito, preto si Ťa vážim.
Na záver chcem poďakovať všetkým čo prišli, pretože svojou účasťou podporili dobrú vec. Okrem prinavráteného zdravia jednej študentky, sa podarilo vyzbierať viac ako 20 000,- Sk na podporu špecializovaného detského liečebného ústavu v Kováčovej.
Chcem vysloviť veľkú vďaku nielen speváčke a kapele, ale aj sponzorom a mojim priateľom, bez ktorých by tento sen ostal len snom.
