Asi som si pohneval tetu z Fondu na podporu umenia

Autor: Jozef Černek | 6.3.2019 o 10:00 | Karma článku: 6,57 | Prečítané:  2740x

Začalo to úplne nevinne. Len som si posťažoval. Deväť rokov si podávame žiadosti, vypĺňame tabuľky, zháňame potvrdenia a nič. A nevedeli sme, prečo. Dnes už vieme. Nezmestíme sa do toho umenia, čo určilo ministerstvo. 

Sme moc veľkolepí a nemáme meno. Veď dobre. Keď podporia iných… Poradili sme si 15 rokov bez nich, poradíme si snáď aj ďalej.Už by som sa tomu ani nevenoval, len som dostal odkaz, že vhodnejšie by bolo držať hubu… Tak to zas pardon. Pokiaľ viem, ešte stále máme demokraciu, slobodu slova a názoru, či? 

 Ministerstvu kultúry, dokonca aj pán premiér, sa chvália, že pripravili pre folkloristov peniažky na podporu nášho folklóru. Robia to naozaj výborne (myslím tú propagáciu), lebo za pár dní mi, v rôznych formách, poslalo 42 ľudí link, aby sme si určite podali projekt.

OkremDramaťáku máme totiž v Komárne aj folklórny súbor - Slovenských rebelov. Najprv som slušne povedal, že každým rokom to skúšame, pretože Fond na podporu umenia je tu už dlhšie a podporuje aj amatérske umenie, ale my jednoducho nemáme šťastie. Jednoducho každý náš projekt bol vždy zamietnutý. Keďže sme si vždy aj tak poradili a nakoniec dielko uviedli do života, považoval som za zbytočné strácať čas podávaním si projektu.  Jednoducho niečo robíme zle a aj tak bude zamietnutý ako x-krát predtým. Avšak na apel na FB komunity som súhlasil, že tak to teda skúsime znova. 

            Pani ministerka robila v Nitre aj s ľuďmi z Fondu informačné stretnutie. Šla tam aj naša Janka (produkčná našich predstavení), aby sme zistili, kde vlastne robíme chybu. Prečo nemáme to šťastie. Z úvodných informácií bolo zjavné, že my technickú, resp. administratívnu chybu nerobíme.  Naše projekty majú po formálnej stránke všetko, čo majú mať.

 Tak Janka nabrala odvahu a spýtala sa, v čom je teda problém, že každý náš pokus skončil neúspechom. A máme odpoveď. Nemáme meno. Nemáme na tak veľký (veľkolepý) projekt správneho garanta. Teda človeka, ktorý sa zaručí za kvalitu projektu. Preto sa ocitáme v zozname nepodporených žiadostí.

            Totižto robíme naozaj veľké predstavenia. V súbore je nás skoro päťdesiat, predstavenia mávajú aj dve hodiny. Hráme, tancujeme, spievame a vždy naživo. Takže to chce aj techniku a nie lacnú. Používame kulisy, niekoľko prevlekov. Inými slovami, naše predstavenia majú všetko, čo profesionálne produkcie. Okrem réžie. Teda mňa. Ale napríklad scénograf je vyštudovaný. O to ale nejde.

        Ľuďom sa to páči, všetky predstavenia, ktoré organizujeme, sú vypredané. Diváci sú spokojní, tak sme spokojní aj my. 

         Problém je, že v projekte neklameme. Ak predstavenie stojí dvadsaťtisíc, tak to tam napíšeme. No a to je ten problém. S takouto produkciou moje meno ako režiséra a garanta nestačí. Nie som vzdelaný v obore, je to len moje hobby. Nie som teda dostatočnou zárukou kvality. A vo svete folklóru som nula. 

 V momente, keď sme to zistili, tak moja ješitnosť dostala riadne na papuľu. Ale za sedem, no dobre, desať minút, som to rozdýchal. Tety z Bratislavy na našom predstavení nikdy neboli a ja celoslovenské meno naozaj nemám. A rozumiem, že nejaká forma mantinelov tu musí byť. Takže som sa cez to preniesol, ľuďom na FB vysvetlil, že nám sa proste za 500,- €, na ktoré máme s mojím menom nárok, neoplatí zabiť dva dni podávaním si žiadosti. Našťastie pätnásť rokov sú nám verní diváci a aj sponzori.           

  Takže som, podotýkam naozaj slušne, na FB vysvetlil, ako to je. Že jednoducho nemáme správneho garanta. A že pri pokuse zohnať nejakého sme ako Komárňania proste neúspešní. Ale poradíme si, tak ako doteraz. Nejaká teta (asi zamestnanec fondu) ma v poste opravila, domnieval som sa totiž, že keď píšu, že oprávnený žiadateľ sú aj profesionálni folkloristi, tak Lúčnica a Sľuk (právom) odčerpajú najviac. Tvrdí, že oni si nemôžu podať žiadosť. Tak som sa ospravedlnil. Čiže ok, všetko je za nami. Som si myslel… 

            A viete, čo sa dnes ráno stalo? Prišiel mi e-mail (fejkový) od nejakého aniela archanského.  “Priateľsky” ma upozorňuje, že to, že teraz ich nepotrebujem. neznamená, že si mám zatvárať dvere do Fondu navždy. Podpísal sa ako ozajstný folklorista.

           To naozaj žijeme v krajine, kde už aj folkloristi, ak chcú nejaké drobné na podporu toho, čo im je najvzácnejšie, musia držať hubu a krok? Viete, ja sa už ani nečudujem, že ľudia buď nevolia, alebo volia ako volia. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

S Kočnerom si dohadoval stretnutie aj bývalý šéf vojenských tajných

Skuhra šéfoval Vojenskému obrannému spravodajstvu za ministra Glváča.


Už ste čítali?