Brianko, havíš prvej kategórie

Autor: Jozef Černek | 25.1.2018 o 20:56 | (upravené 25.1.2018 o 21:42) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  1100x

Brianka, nášho „havíšnika“ prvej kategórie, sme naučili aportovať, už keď bol úplne maličký. Ešte nedokázal sám vyskočiť na gauč, ale hodenú povrazovú kostičku už chytil do malej rozkošnej papuľky a utekal, čo mu labky stačili.

 Trošku ho síce nosilo zľava doprava pod váhou koristi, ale vždy to nakoniec dal. Kostičku položil k nohám a celým telom, najmä však riťkou a chvostíkom, sa tešil na ďalší náš hod. No na zožratie.

Keď kostička zabehla až pod posteľ, tak si Brianko sadol a odvážne štekal. Niežeby sa pod posteľ nezmestil, len my sa trošku bojíme tmy.

Kúpili sme si statočné plemeno Cavaliera. Tak pod posteľ lozíme sami. Raz manželka, inokedy ja. Pozoruhodné je, že akonáhle sa spustím na štyri a potom na brucho, okaté havňo je pri mne a vďačne mi oblizuje ucho. Skúšali ste už poležiačky jednou rukou nahmatávať oslintanú kosť a druhou odtláčať šťastné šteňa? Zaujímavý cvik, myslím, že výborný na chrbát.

Brianko, náš havíšnik prvej kategórie, je najšťastnejší, keď príde návšteva. Najmä Miša, nášho píšťalkára zo súboru zbožňuje. Miško je mu totiž ochotný do zblbnutia hádzať hračky alebo sa s ním hrať na hryzenú... 

Hra spočíva v tom, že náš havňo je akože “stvašný gepard” a Miškova ruka alebo sára nohavíc korisť.... Gepard Brianko sa vrhne na korisť, tá sa chvíľu bráni, ale potom podľahne. Brianko povolí "smrteľný" stisk rozkošnej papuľky a korisť sa vymaní, a tak havňo zas s vrčaním zaútočí. Tento scenár sa opakuje len takú hodinku. Potom, z ničoho nič sa Brianko kamsi rozbehne, aby priniesol loptičku alebo kosť z povrazov a so šťastnými očkami ju položí k nohám obete.

Viete, že ak vám pes dá hračku, plne vám dôveruje? Hračka je totiž jediný jeho majetok a tak vám dáva všetko, čo má. Teda to platí pri normálnom psovi, náš Brianko vlastní nás. Skúšali sme koľko vydrží nosiť... a vieme to presne. Koľkokoľvek. Len si občas musí doplniť energiu granulkami.

Pozor, v žiadnom prípade nie normálne z misky. Granulky mu musí panička hádzať, inak sú absolútne nezaujímavé. Odkedy ho máme, žiaden film, ani Adelinu reláciu sme nevideli kompaktne. Každú druhú minútu niečo niekam hádžeme alebo to, čo sme hodili, hľadáme a vyťahujeme z tmavých kútov za výraznej asistencie rozkošného havňa. 

A slová ako "havňo", "havíšnik" a "loptiška" k tomu šteniatku proste patria. 

Predvčerom som už stratil trpezlivosť, keď som asi po stopäťdesiatykrát odhodil “loptišku”. Po vzore nášho statočného Cavaliera som statočne chytil tablet a objednal psíkovský vrhač loptičiek.

Hneď mi bol sympatický, nebolo treba nikam ísť. Doniesli mi ho až domov. Dnes. Dal som ho do obývačky ku gauču. Funguje perfektne. Odkedy som ho zapol a prvýkrát vyskúšal, náš havňo je v kúpeľni a spoza dverí jedným očkom gáni na tú vec a odmieta sa priblížiť. O chvíľu príde manželka z práce. Pozrieme si nejakú z Adeliných relácií.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Ako sme sa dostali až sem? Kto nechal Kočnera vyrásť

Čo majú spoločné Kočnerove kauzy?


Už ste čítali?