16.1.2017 Akosi sa mi lepšie spalo. Trochu ma bolia zápästia a ruky úplne nevystriem, ale je to len svalovka. Dal by som si placky. Zemiakové, s cesnakom. Možno ostali od včera.
Keď už som športovec, chcel som po schodoch zbehnúť, ale potom som si povedal, že s týmito prejavmi ešte počkám. Aj tak ma nik nevidí a ak sa zrúbem na schodoch, nikoho tým nepoteším a budem musieť vynechať fitko. Dnes sa už isto odvážim. Aj funím asi menej, teda dúfam.
V posilke ma zdraví už šesť ľudí a mám aj permanentku. Hodinky, čo merajú tep, sú so mnou spokojné. Dostal som aj hodinkovú medailu. Kapitánske výložky to nie sú, ale na začiatok nie zlé. Bol by v tom čert, keby to váha neocenila. Myslím na tortu. Tvarohovú, samozrejme, s jahodami miesto kalórií.
Tak tá debilná váha ma fakt serie. Dobre, čiste matematicky som schudol. Ale 900 gramov?! Aj keď už mám permanentku? Hodinky, čo merajú tep, sú milšie.
Dobrá správa. Zistil som, že pri obúvaní naozaj funím menej a oveľa viac viem stiahnuť brucho.
Som v posilke.
Sú tu tréneri, búchači, frajeri, profíci a fitnessky. Dvaja tréneri ma zdravia, jeden z búchačov mi hovorí prokurátor a asi sme už kamoši. Stalo sa to tak, že chcel, aby som mu na lavičke pomohol. On tlačil tyč s kotúčmi zospodu a ja som ju mal potiahnuť hore. Teda len keby mu padala. Tých kotúčov tam bolo teda fakt dosť. Našťastie sa dokážem dosť úpenlivo modliť, takže moju pomoc nepotreboval. Nemyslím, že by som dokázal to, čo dvíhal, odgúľať, nieto ešte zdvihnúť. Tak som v hrôze, že mu budem musieť naozaj pomôcť, čo sa logicky nepodarí a to železo ho zavalí, polokričal: „to dáš, to dáš, to dáš, sakra!”
Z môjho nasadenia bol úprimne nadšený, polial si hruď vodou, aby mu nepraskla koža a povedal: „si dobrý prokurátor…”. Tak a mám kamoša. Poctivo cvičí odkedy si pamätá a je to na ňom dosť vidieť. Dosť, dosť vidieť. Neviem, presne čím sa živí, ale mimo iné je majster v akejsi K1. Nemá to nič s kajakom, je to nejaký druh boja či čo. O čo presne tam ide netuším, lebo som sa bál, že mi to ukáže.
Kamoš si šiel dať proteínový nápoj k recepčnej a ja som si šiel dať svojich sto brušákov. Myslím na banánový šejk. Dobre padne po cibuľových krúžkoch.
Už ich mám120. Brušákov. Teda, ak ich zarátam všetky spolu, odkedy sem chodím. Na pásoch bol jeden profík, dve fitnessky a jeden frajer. Chcel som si dať tak tri kilometre do kopca, ale voľný je len pás, na ktorý je vidno zo všetkých strán. Nemám rád, keď sa na mňa pozerajú. Hodinky ma už aj tak pochválili, tak dnes kardio vynechám. Skočím si po tie cibuľové krúžky, ale šejk si nedám. Iba by ma to štvalo, keď zajtra budem funieť pri obúvaní.
