Denník nádejného kulturistu 2

Autor: Jozef Černek | 23.1.2017 o 12:16 | (upravené 27.1.2017 o 14:16) Karma článku: 7,90 | Prečítané:  1473x

Milý denníček, už dvakrát som bol v posilke. Včera som zistil, že keď sa prikrčím a nahnem trošku doľava, nemusím zjojknúť pri každom kroku.

6.1.2017  Pôvodný plán postaviť sa na váhu hneď včera ráno, som zamietol po dlhej ceste schodmi zo spálne na chodbu. Takú svalovku, akú som mal včera, som ešte nezažil. Bola to skutočná svalová horúčka. Myslím, že som aj blúznil, pretože som cestou po tých debilných schodoch myslel na jogurt a vločky.  Našťastie, kým sa mi podarilo zísť, chlapsky som sa premohol. 

V kuchyni som si na tretí pokus dal ibalgin. To, čo sa rozsypalo, pozbieram neskôr. Raňajkoval som ľahko, hemendex a dve čokolády. Potom už len kúsok klobásky, dva rožky a nakoniec aj ten jogurt, lebo písali, že ráno človek môže zjesť čokoľvek. 

Obúval som sa asi dvadsať minút. Aby som sa pritom nedopotil, otvoril som dvere. To bola chyba, lebo ako som jojkal a funel zároveň, pes si myslel, že ma treba zachrániť, tak ma oblizoval po tvári.  Do práce som šiel bez bundy. Ten divný pohyb - vystrieť ruku za chrbát, by som nezvládol.

Pred obedom ma dosť bolelo brucho, ale nepodarilo sa mi identifikovať, či  je to tá svalovka alebo som hladný, tak som sa radšej normálne najedol. V práci som si vygooglil všetko o cvičení vo fitku. Idem na to správne, ale nemá sa to preháňať, aby sa zo mňa nestal narcis. Tak som včera mal oddychový deň. Mal som trošku ťažšiu večeru, ale aspoň sa mi má z čoho budovať svalová hmota. Sval totiž rastie, keď človek spí.  Dnes idem do fitka.

Som vo fitku. Pozdravil som a jeden tréner mi dokonca kývol na pozdrav. Asi som už v partii. Recepčná sa na mňa usmiala. Je milá. Skrinky v šatni majú dva zámky. Najprv som si v skrini zabudol rukavice a potom fľašu s vodou. Fľašu som tam už nechal, vyzeral by som ako blbec, keby som sa vrátil aj tretíkrát. 

 Ako obvykle, mám plán, na úvod desať minút na bicykli. Vydržal by som aj päť, ale dal som si nejaké debilné silonové tepláky a šmýkam sa po tom sedadle, akoby mi šlo o čosi iné ako byť fit. Dosť funím a myslím na hot dog. Taký ten fajn, kde ti dajú aj kečup aj horčicu a druhý k tomu grátis.

Majú tu taký kladkostroj. Nastavíš si váhu, kľakneš si na to a môžeš sa vyťahovať rukami, pričom kladka Ti pomáha a tlačí Ťa hore. Úplná paráda. Cviky vlastnou váhou sú najúčinnejšie. Nastavil som kladku tak, aby som ťahal asi dvadsať kíl. Dole to šlo fajn. Potom som sa chcel vytiahnuť, ale  vďaka tým debilným šmykľavým teplákom som sa zosunul a ostal visieť na tých madlách alebo čo to je. Kladka si však svoju prácu mienila spraviť tak, ako bola navrhnutá a prudko vystrelila hore. To, na čom som kľačal, priletelo k mojej brade a keďže trčí, dostal som ranu priamo do nej. 

Celkom efektne ma to odhodilo. Počuli ste už niekedy padnúť tak sto kíl železa na reťaziach? Ja nie, lebo v hlave mi to prehlušil náraz mojich zubov o seba, ale všetci v našom fitku to počuli. Všetci, ale naozaj všetci, sa pozerali na mňa. Myslím na kapustné fliačky. Aj po nich mám taký debilný pocit, že čosi nie je v poriadku.

Pokračovanie nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.


Už ste čítali?