reklama

Biely pes Fido a policajt

Včera som už druhýkrát uháňal do Nových Zámkov a ani som moc nemeškal, len som tam chcel už byť. Na konci dediny, tam, kde už vidíte tabuľu a plynový pedál sám dáva pokyn na opustenie lenivej päťdesiatky, mi do cesty vbehol pes. Vybehol z pravej strany, bol biely a tak osem generácií dozadu bol jeho otec niečo ako nemecký špic. Skočil som na brzdu a trhol volantom. Na ABS si nezvyknem asi nikdy, auto neflekuje, len pedál kope a vy máte pocit, že to trvá večnosť. Psík zaregistroval, že sa niečo deje, zastal a ako inak, pozeral sa mi priamo do očí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Presne takéhoto psa mal môj starý otec. Vojak - dôstojník vo voľnom čase pestoval v skleníkoch nové druhy paradajok. Fido, tak sa volal jeho biely psík, si ma celkom obľúbil. Raz som ho však nešťastne potiahol za chvost a on ma na oplátku cvakol do brady. Mám tam takú malú jazvu. Všetko toto mi preletelo hlavou, pokiaľ auto bojovalo so zotrvačnosťou. Nakoniec auto zastalo. Nárazník sa zrejme bieleho psa ani nedotkol. Štekol na mňa, krok uskočil a stál. Za mnou sa ozval škripot bŕzd. Aj on to ubrzdil, hoc tesne. „Policajti! Do frasa, do frasa. Kvôli blbému Fidovi mi teraz naparia pokutu za obmedzovanie, alebo podobnú blbosť."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Auto za mnou zaplo majáky a rozsvietilo stopku. Akoby sme nestáli. „Fasa, keď policajt chce, dôvod na pokutu si nájde a ja mám rozobratú lekárničku..."

Zaujímavé, čo všetko človeka napadne v strese. Z auta sme vystúpili súčasne, policajt na strane vodiča a ja. „Dobrý, prepáčte, vbehol mi do cesty pes, ale ubrzdili sme to...," snažím sa byť milý. „Hej, videl som, žije?" odpovedá mi policajt a otvára zadné dvere. Určite berie blok na pokuty, napadlo mi.

„Ale, nič mu nie je, len je asi v šoku," odpovedám. Fido zatiaľ niečo čuchá na ceste, stojí na všetkých štyroch a nechystá sa odísť. Prichádza auto z protismeru a vďaka majákom na policajnom aute spomaľuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Hodíme mu do trávy chlieb, asi bude hladný keď takto riskuje," vraví policajt a odbaľuje desiatu, čo vzal zo zadného sedadla. Asi mu ju pripravila manželka. Policajt sa priblížil k bielemu psovi a ten odcúval na kraj cesty. Do trávy mu hodil svoj chlieb, asi so salámou, lebo Fido hneď začal žrať a dokonca zdvihol chvost.

„Na teraz sme ho zachránili, ale takto nebude mať dlhý život, neverili by ste, koľko ľudí je schopných ešte aj pridať... Poďme, lebo o chvíľu niekto urobí prúser z tých majákov..." Policajt nasadol do auta, vypol majáky a blikol na mňa, aby som sa pohol. Hneď za tabuľou ma predbehol a fičal preč. Zrejme tam, kam šiel, sa až tak neponáhľal, len tam už chcel byť. Fido v tráve dojedal policajnú desiatu a ja som si uvedomil, že škaredú jeseň na okamih skrášlilo babie leto.

Jozef Černek

Jozef Černek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  224
  •  | 
  • Páči sa:  318x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík:  PohľadySkoro poéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu