Človek je mimoriadne naivný tvor. Na úplnom začiatku tohto roka som sa chválil, že náš Dom Matice je v poriadku a dokonca sme začali aj s rekoštrukciou. Predali sme auto, kúpili ozvučenie a umenie nám tu rastie ako z vody. Krúžky skúšajú, tancujú, cvičia, dôchodcovia predýchavajú schody a jogu, kapely sa dokonca naučili, že musia stíchnuť, keď sa na javisku hrá. Viktor zablendoval radiátory na chodbách, aby sme nekúrili nič, čo kúriť netreba. Kúpili sme sto ventilov na radiátori a zatvárali a otvárali do zblbnutia. Dokonca, máme ďalšie upravené priestory na prenájom. Je síce ťažké ich prenajať, veď kríza stále cerí zuby, ale aspoň napredujeme a dokážeme uživiť kultúru na javisku. Po rokoch sme dostali nové kotle do kotolne a tie sú, vraj, úspornejšie o 30%. Už bude dobre. „No to iste...," zasmiali sa kdesi v pekle.
Nedoplatok je 14 290 €. ...Pozerám na faktúru.
Teraz vám nasadím hryzátko do úst, aby ste nám neprehrýzli kameru.
Zároveň vám oznamujeme, že mesačné preddavky sa zvyšujú na 2440 €.
Keď vám dám pokyn, prehltnite. Bude to trochu nepríjemné, ale sústreďte sa na dýchanie.
Ak aj rozdelíme nedoplatok na splátky, spolu s preddavkami to bude o 2000 € mesačne viac ako vôbec dokážeme zarobiť.
Musíte dýchať a snažiť sa potlačiť to zvracanie, lebo vyšetrenie bude trvať pridlho.
Dal som preveriť tlak v kotloch, trikrát sme skontrolovali spotrebu, všetko sedí.
Snažte sa zbytočne nevzpierať, ste silný, neudržíme vás a hadica v hrdle vám môže ublížiť.
Zrejme sme mali viac akcií a viac tréningov ako sme rátali. Navyše, bolo kopec predstavení a vykúriť 30-ročnú sálu na prijateľnú teplotu trvá dva dni.
Už to nebude dlho trvať, teraz pôjdem s kamerou von. Snažte sa upokojiť, dýchať a potláčať to zvracanie.
S tým, čo máme na účte vydržíme možno do leta. Potom tvoríme stratu, a to bude začiatok konca. Keby nám ten blbec zaplatil nájomné, čo nám dĺži alebo aspoň časť, tak by sme to zvládli.
Dôležité je, aby sme neobjavili nič neobvyklé. Môže sa to totiž zvrhnúť na rakovinu a viete...
...to je trochu komplikácia...
Žaloba je na súde už dlho, ale s jeho obštrukciami sa k našim peniazom dostaneme tak tri roky po krachu. Čo teraz?
Decká dostali od sponzorov nejaké peniaze. Vraj nám ich dajú. „Načo by nám boli nové kroje a zájazd do Nemecka, keď nebudeme mať kde tancovať."
Ešte chvíľku vydržte a hlavne sa snažte potláčať to zvracanie. Už to bude trvať len chvíľu. Ideme von...
Ak prenajmem svoju kanceláriu, vzdám sa svojho platu, zvýšim nájomné, tak spolu s peniazmi od detí to budú dve tretiny tej sumy.
Ukážte, utriem vám to z tváre, len to po sebe rozťahujete. Ešte pár hodín budete mať v hrdle nepríjemný pocit. Hlavne nič nejedzte a nepite aspoň hodinu.
Musím zohnať ešte 4000 €, aby sme prežili leto. Ak to zvládneme a udržíme nájomníkov, máme šancu. Aj Viktor sa chce vzdať platu, pritom na rozdiel odo mňa je to jeho jediný príjem.
Lieky vám meniť nebudem, sú to teraz naše zbrane. Zatiaľ nebudeme operovať. Zvládneme to.
Na môj status na Facebooku začali reagovať ľudia. Nezištne pomáhajú. Nie sú ich zatiaľ ani desiatky, ale sú tu a teraz. Slováci aj Maďari. Politici aj dôchodcovia. Podnikatelia a aj nezamestnaná pani. Pália ma oči a teraz to nebude kyselinou.
V núdzi poznáš priateľa a je jedno akým jazykom s Tebou hovorí.