O banke a vzťahoch

Autor: Jozef Černek | 8.6.2016 o 9:01 | (upravené 8.6.2016 o 9:18) Karma článku: 9,55 | Prečítané:  866x

Najlepší vraj idú za nimi… Len nerozumiem prečo. Nasledujúce udalosti nie sú zbeletrizované, sú tak ako sa stali. Príbeh nie je o žiadnej katastrofe, len o systéme, ktorý nás už pohltil a necháva v dušiach zbytočne dusné prázdno.

           Moja asistentka odchádza na vytúženú materskú dovolenku. Potrebujeme kreditku pre inú kolegyňu, aby som nemal prístup k firemnému účtu len ja. Poviete si, čo na tom môže byť zložité… Nuž, zdá sa, že všetko. Ale najviac vzťahy.

             Pri okienku musia najprv kolegynku zaradiť medzi svojich klientov, lebo ona osobne nemá účet v tejto banke. Nemá s nimi vzťah. To šlo ľahko. Potom musia overiť moju totožnosť ako konateľa spoločnosti. Som ním už osem rokov. Ja už vzťah mám. S bankou síce nekomunikujem veľa, ale podpisujem všetky papiere, od už splatených úverov, začatie aj ukončenie hypotéky, až po bezpečnostnú schránku. Vyhýbam sa neformálnym stretnutiam na konci roka a ak sa dá, tak aj tým formálnym s našim vzťahovým manažérom. Máme už tretieho a s tou prvou som si ľudsky proste nesadol. Stane sa. Jej sa nepodarilo vybaviť našu požiadavku, lebo jej nerozumela, ja som sa na ňu sťažoval na centrále, centrála to dala riešiť jej. Proste naše vzťahy neboli nič moc. Medzitým sme mali vzťahových manažérov troch. Keď to šlo, ja som s nimi vzťah mať nechcel.

             Overenie prešlo pomerne rýchlo. 15 - 20 minút pekná pani ťuká do počítača. „Ešte si aktualizujeme vaše údaje. Sídlite na Jesseniovej v Prahe?” „Nie, tam pred desiatimi rokmi sídlila naša materská firma, s týmto účtom nemá nič spoločné,” vysvetľujem zatiaľ pobavene.

Aha, prepáčte máme nový systém, asi natiahol staré údaje,” peknej pani je to úprimne nepríjemné, zachováva však profesionálnu tvár.

 „Kontaktná osoba… “ a diktuje mi osem rokov neplatný údaj. „Nie, toto opravujem zakaždým, keď som tu, tá pani u nás už osem rokov nepracuje. Ja som konateľ,” dodávam a už som trošku podráždený, lebo zakaždým, keď musím tento údaj opravovať, sa mi vynorí nie práve najpríjemnejšia spomienka. „Aha áno, nemáme tu ale výpis z OR,” nechápavo krúti hlavou a stále nepokojnejšie ťuká do klávesnice.

 „Keď to bolo aktuálne, doniesli sme vám ho. Osem rokov sa nič nezmenilo. Pozrite si to na webe,” vysvetľujem, ale hlas som zatiaľ nezvýšil.

 „Aha áno, prepáčte. Musím vám ale zaktualizovať údaje. Sídlite teda na Tržničnom námestí?” stále profesionálne, ale s nepokojom v očiach.

Nie, už 11 rokov. Na ul. Mládeže.” Pani používa prefíkanú špirálu a zaujímavé tiene, čo dáva jej očiam zvláštnu iskru. Snažím sa zo všetkých síl byť milý. Koniec koncov, ona za to nemôže, problémom je systém. Nehnuteľnosť, kde sídlime, sme úverovali cez túto banku. Úver je zaplatený, banke nedlžíme nič, všetko prebehlo ako malo.

 Po hodine vysvetľovania nás nakoniec poslali preč. Bez kreditky. Systém nedovolil zmenu akéhosi záhadného vzťahu medzi materskou firmu a naším účtom. Nerozumiem tomu prečo, ale ok. Systém je koťuha. Nepustil.

 Prešlo pár dní, možno dva týždne. Opäť sme v banke.  Buď stretnutie zariaďovala moja asistentka alebo sa ozvali oni, to neviem.

 Aby sme nemuseli čakať, prijal nás v kancelárii milý, ochotný a úslužný vzťahový manažér. Vypýtal si občianske oboch. 15 minút ťukal do klávesnice. Zatiaľ sa nič nepýtal, zrejme vedel, že chceme kreditku. Potom kamsi telefonoval a snažil sa spraviť akúsi zmenu vo vzťahu medzi našou firmou a materskou. 

Máme trochu problém s vaším vzťahom…, môžem si overiť údaje, prosím?“ začal opatrne. „Sídlite na Jesseniovej…Nie, na ul. Mládeže,” odpovedala kolegyňa, na mňa šlo niečo medzi smiechom a mdlobami. Vzťahový manažér má problém so vzťahom…

Aha, tak dnes to asi nepôjde, ale overím si kontakt na vás,”… a zas diktuje 8 rokov neplatný údaj…

Napíšte si tam prosím do poznámky, že toto som diktoval už 16 krát, tá pani u nás 8 rokov nepracuje…,” povedal som už naozaj nahnevaný…

Náš vzťahový manažér ešte niekam šiel. Vrátil sa ale s dlhým nosom… Dnes to nevybavíme, neviem zadefinovať váš vzťah.

Priznám sa, že ja môj vzťah k banke kam vraj idú najlepší, viem zadefinovať celkom presne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?