reklama

Spomaľte

V diaľke naskakovala červená, tak som dal nohu z plynu dolu a auto nechal dogúľať. Stál som na semaforoch prvý a pozoroval ľudí. Zbadal som starší manželský pár ako sa blíži k prechodu pre chodcov. Poznám ich, bývajú neďaleko. On je umelec, taký ozajstný, akademik. Ona je hlavne jeho manželka a asi voľakedy aj bola učiteľkou. Hlavne manželkou je však celou svojou bytosťou. Keď sa rozprávate s majstrom, ona sleduje každý jeho pohyb a pozerá sa na neho pohľadom, ktorý majú len dievčatá, čo zbožňujú zem, po ktorej chodí ich vyvolený. Stretávam ich pomerne často. Vždy sa držia za ruky a kráčajú. Vlastne nie, nekráčajú, oni nechávajú krajinu okolo nich plynúť. Pomaly, pretože ich svet sa už neponáhľa nikam. Generácie detí, študentov i dospelých ľudí naučili, čo bolo treba. Odovzdali tajomstvo puberty i dospelosti a teraz si len užívajú zaslúženú jeseň. Na tom prechode však bolo niečo inak. Nedržali sa za ruky. On kráčal pred ňou, prehnutý dopredu a ruky mal v päsť. Ona drobčila pár krokov za ním a pozerala nahnevane kamsi do diaľky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Naskočila zelená a muž sa pohol ráznym krokom, zjavne namrzený, že žena ho vďaka červenej temer dobehla. Drobné žieňa drobčilo opatrným krokom a za svojím manželom nestíhalo. Jej muž bol už dávno za prechodom, keď jeho žena len v polovičke. Sprava odo mňa sa vyrútilo auto. Vodič zjavne príliš dlho čakal na zelenú a chcel dobehnúť zmeškané. Zrejme niečo dôležité, posilňovňa alebo čaj o piatej, tipujem. Vďaka Bohu za ABS. Ubrzdil to, ale naozaj len tak-tak. Preľaknutá žena sa dlho dívala na masku veľkého auta len pár centimetrov od nej. Chcel som vyskočiť a pomôcť jej, zjavne bola vyplašená a nevládala sa pohnúť. Všimol som si však manžela, ktorý sa už otočil a prekvapivo rýchlo bol pri manželke. Jemne ju chytil za predlaktie, pohladkal po tvári a potiahol od auta. Ešte pohrozil päsťou chlapíkovi v aute a pevne držiac svoju manželku odkráčali preč. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svet opäť spomalil do normálu. Chlapík vo veľkom aute sa tretíkrát poobzeral okolo seba, zhlboka sa konečne nadýchol a začal naberať farbu do tváre. Veľmi opatrne sa pohol.

Presne na tomto prechode asi pred rokom auto zrámovalo dvoch ľudí, ktorí patria k pilierom mojich svetov. Skoro rok nebolo nič tak, ako má byť. Dnes chlapca čaká posledná operácia. A už vieme, že obaja budú v úplnom poriadku. Ich do istej miery zachránilo to, že keď prechádzali cez cestu, držali sa za ruku. 

 Spomaľte. Svet je zvláštne miesto, kam sa narodiť. 

Jozef Černek

Jozef Černek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  224
  •  | 
  • Páči sa:  318x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík:  PohľadySkoro poéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu