Na vine je nedeľa

Autor: Jozef Černek | 2.12.2013 o 9:05 | Karma článku: 9,20 | Prečítané:  851x

Zahryzol som do mydla. Tfuj. Normálne som ráno vstal, pretože ešte stále nie je vhodnejší spôsob ako začať deň a šiel som dolu. Zapol som mobil, kontroloval poštu, grafy a páchal hygienu. Napriek tomu, že som chlap, viem robiť dve veci odrazu... Teda nie všetky, ale kontrolovať maily ľavou rukou a popritom robiť všetky tie ranné rituály dokážem. Bolo v obývačke. To mydlo.  Dievčatá vyšívajú zástery na predstavenie a mydlom si predkresľujú vzory. Neviem, čo je to za nápad. Potom to takto dopadne, že mne sa pení z úst.

Normálne si tam ležalo na stole v akomsi sáčku a tvárilo sa ako kvetinka. Nevinná kvetinka. Vlastne to je celé tým, že veci sa tvária ako čosi celkom iné. A nielen veci.  Poznáte také tie koláčiky k čaju v tvare kvetinky? No tak presne tak sa tvárilo to mydlo. Ako milý sladký koláčik v tvare kvetinky.  Trochu som aj prežúval, lebo kontrolujúc ranné grafy, mojim chuťovým receptorom chvíľku trvalo, kým zbadali problém.  Navyše, posledné týždne pijem litre dosť zlého čaju, aby som si opravil žalúdok. Mám priveľa kyseliny. Asi z toho, že veci nie sú tým, čím by mali byť. A ani ľudia. Mne sa potom robí kyselina, pijem čaje a požieram mydlá.  Vlastne som neprehltol. Kúpeľňu máme dosť blízko a pľuť ma naučila už zubná pasta. I keď tá sa na zuby tak snaživo nelepí. To mydlo sa len tak vzdať nechcelo.

Celé to začala nedeľa. Odjakživa sa nemáme v láske. Koniec sveta bude rozhodne v nedeľu podvečer a isto na jeseň. Nedeľa je totiž bezdôvodne smutná. Neviem, či jej je ľúto, že v piatok a v sobotu podvečer sú ľudia veselší alebo o čo jej ide. V každom prípade, už ako malý chlapec som nedeľu neznášal. Najmä keď ešte nebol sneh a už nebolo leto.

Bolo treba chodiť prikladať do pivnice. Kúrili sme uhlím a v pivniciach v nedeľu straší.  Za oknami hučal vietor a kvapkami udieral do skla. V utorok by to nevadilo. V sobotu alebo v piatok by to bolo romantické. V nedeľu strašidelné a depresívne. Nedeľu by som zrušil.

Aj som začal chodiť do kostola. Áno, teraz je ten deň trochu slávnostnejší, ale len do obeda. Potom sa človek naje, pokazí si deň pretvárkou politika v nejakej televíznej diskusii a príde podvečer. Keď tak nad tým rozmýšľam, mali by v tých diskusiách dávať mydlové koláčiky politikom. Ono sa je ťažko pretvarovať, keď prehrýzate saponát.  Ja som teraz diskusiu nepozeral, teda nepozerám to už roky, ale teraz som mal výborný dôvod. Budeme vydávať Kristínku. Tak sme ju boli fotiť. Nie naozaj, iba na javisku. Teda fotiť sme ju boli naozaj, ale vydávať sa bude len akože. Chceme ľuďom ukázať, ako sa to robilo kedysi, neoddával farár ani predseda mnv, len vložili nevestinu ruku do ženíchovej, povedali pár slov a bolo. Väčšinou na celý život. Preto dievčatá vyšívajú tie sukne. Chcú byť pekné na svadbe, čo vlastne nebude svadba, ale Vianočná kapustnica.  Vidíte, veď to vravím, nič už nie je to, za čo sa to vydáva.  Všetko sa tvári inak a ja potom žeriem mydlá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?