Biely pes Fido a policajt

Autor: Jozef Černek | 8.10.2013 o 10:37 | Karma článku: 24,05 | Prečítané:  2376x

Včera som už druhýkrát uháňal do Nových Zámkov a ani som moc nemeškal, len som tam chcel už byť. Na konci dediny, tam, kde už vidíte tabuľu a plynový pedál sám dáva pokyn na opustenie lenivej päťdesiatky, mi do cesty vbehol pes. Vybehol z pravej strany, bol biely a tak osem generácií dozadu bol jeho otec niečo ako nemecký špic. Skočil som na brzdu a trhol volantom. Na ABS si nezvyknem asi nikdy, auto neflekuje, len pedál kope a vy máte pocit, že to trvá večnosť. Psík zaregistroval, že sa niečo deje, zastal a ako inak, pozeral sa mi priamo do očí.

Presne takéhoto psa mal môj starý otec. Vojak - dôstojník vo voľnom čase pestoval v skleníkoch nové druhy paradajok. Fido, tak sa volal jeho biely psík, si ma celkom obľúbil. Raz som ho však nešťastne potiahol za chvost a on ma na oplátku cvakol do brady. Mám tam takú malú jazvu. Všetko toto mi preletelo hlavou, pokiaľ auto bojovalo so zotrvačnosťou. Nakoniec auto zastalo. Nárazník sa zrejme bieleho psa ani nedotkol. Štekol na mňa, krok uskočil a stál. Za mnou sa ozval škripot bŕzd. Aj on to ubrzdil, hoc tesne. „Policajti! Do frasa, do frasa. Kvôli blbému Fidovi mi teraz naparia pokutu za obmedzovanie, alebo podobnú blbosť."

Auto za mnou zaplo majáky a rozsvietilo stopku. Akoby sme nestáli. „Fasa, keď policajt chce, dôvod na pokutu si nájde a ja mám rozobratú  lekárničku..."

Zaujímavé, čo všetko človeka napadne v strese. Z auta sme vystúpili súčasne, policajt na strane vodiča a ja. „Dobrý, prepáčte, vbehol mi do cesty pes, ale ubrzdili sme to...," snažím sa byť milý. „Hej, videl som, žije?" odpovedá mi policajt a otvára zadné dvere. Určite berie blok na pokuty, napadlo mi.

„Ale, nič mu nie je, len je asi v šoku," odpovedám. Fido zatiaľ niečo čuchá na ceste, stojí na všetkých štyroch a nechystá sa odísť. Prichádza auto z protismeru a vďaka majákom na policajnom aute spomaľuje.

„Hodíme mu do trávy chlieb, asi bude hladný keď takto riskuje," vraví policajt a odbaľuje desiatu, čo vzal zo zadného sedadla. Asi mu ju pripravila manželka. Policajt sa priblížil k bielemu psovi a ten odcúval na kraj cesty. Do trávy mu hodil svoj chlieb, asi so salámou, lebo Fido hneď začal žrať a dokonca zdvihol chvost.

„Na teraz sme ho zachránili, ale takto nebude mať dlhý život, neverili by ste, koľko ľudí je schopných ešte aj pridať... Poďme, lebo o chvíľu niekto urobí prúser z tých majákov..." Policajt nasadol do auta, vypol majáky a blikol na mňa, aby som sa pohol. Hneď za tabuľou ma predbehol a fičal preč. Zrejme tam, kam šiel, sa až tak neponáhľal, len tam už chcel byť. Fido v tráve dojedal policajnú desiatu a ja som si uvedomil, že škaredú jeseň na okamih skrášlilo babie leto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?