Mosty a tabule sú to posledné, čo by vám malo vadiť. Práve naopak, nech je tabúľ a mostov čo najviac. Nech sú hoci aj v desiatich jazykoch. Vedľa nich ale postavme našu tabuľu, našu kultúru, nech sa bráni. Veď povedzme ľuďom o Štúrovi, o Hviezdoslavovi alebo o Jankovi Kráľovi. Preložme rozprávky, ktoré zozbieral Dobšinský. Svorne tvrdíme, že sme národ pohostinný. Sme? Naozaj? Toto je naša pohostinnosť? Už nie chlieb a soľ?
Máme najkrajší folklór na zemi? Máme! Tak ho ukážme a hneď rovno vedľa tej tabule. Načo sa stavať proti, keď tam môžeme postaviť náš súbor. Bojíte sa mostov na Ipli. Prečo? Ak sa bojíte cudzej kultúry, tak pomôžte kultúre slovenskej. Koľko súborov ste tam pri Ipli založili? Koľkokrát ste tam odohrali Tajovského? Prečo neotvoríme tie mosty našou piesňou a naším tancom. Nech potom príde tá kultúra, čo nás chce spáliť, verím, že chlapci v ostrohách a dievčatá so stužkami vo vlasoch to nedovolia.
Vadí vám menšinová kultúra. Prečo teda nepodporujete tú našu? Na koľkých slovenských predstaveniach ste boli s vašimi deťmi? A koľko amerických seriálov vedia tie deti citovať spamäti? Proti koľkým tabuliam ste vystúpili, v koľkých komisiách ste, čoho všetkého ste signatármi? A koľko slovenských súborov ste tento rok podporili, čo i len svojou návštevou?
Prečo vám vadí maďarčina a nekričíte proti angličtine alebo francúzštine. Spýtajte sa svojho dieťaťa, koľko pozná amerických hercov, koľko francúzskych a koľko maďarských. Ja žijem v Komárne a predstavte si, maďarsky neviem. Zato musím používať angličtinu, aby som sa dohodol so svojimi študentmi. Áno, aj vašimi deťmi! Pretože lajkujú, rapujú, densujú a čekujú. Deti vedia, čo včera obedoval a s kým sa vyspal Charlie Sheen, ale netušia, kto to bol Jozef Kroner. Pritom jeden z nich hral vo filme ocenenom Oscarom. A vôbec, tušíte vy ktorý?
Koľko Dobšinského rozprávok ste vy svojim deťom prečítali? Nevideli tie deti len tak náhodou viac častí americkej superstar? A vôbec, tušia kto to ten Dobšinský vôbec bol? Tušíte to vy? Viete, koľko on spravil pre svoj národ? Ja vám poviem. On pomohol svojmu národu tak, že zbieral rozprávky, chodil medzi ľudí, učil ich, dokázal im, že majú byť na čo hrdí. A to je dôvod, prečo by sme ho mali poznať. Nie preto, že by bol signatárom. Nie preto, že by ničil tabule alebo že by zakladal výbory alebo komisie. Nebojoval proti mostom ani eštebákom. Povzbudzoval ľudí k hrdosti na svoj národ. A to bol jeho boj.
Hrdíte sa, že ste národovci, ale koľko ste spravili pre svoj národ naozaj? Pre svoj národ. Nie proti iným národom. My dnes nemusíme bojovať za svoje práva. My ich máme. My sa dnes nemusíme báť, že nám práva upiera cudzinec.
My by sme sa mali báť, že deti sa prestanú hlásiť k svojmu národu. Prečo? Pretože dnešní národovci sú smiešni. A deti? Deti nechcú byť smiešne. Deti chcú niečo znamenať, chcú byť hrdé na svoj pôvod, chcú byť hrdé na svoju krajinu, svoj jazyk a svojich predkov. Neničme tabule a nepáľme mosty. Radšej zakladajme súbory, vydávajme knihy hoc aj elektronické, ale pre národ, nie proti národom.