Ráno mi volal kolega, že nám zas ukradli vnútro z hajzla. Tiež mi napadlo všeličo, ale nakoniec to bol plavák zo splachovača. Už štvrtý tento rok! Tá vec stojí asi desať eur. Aby ste ju mohli ukradnúť, musíte odstaviť vodu a odmontovať vrch splachovača. Potom už len vymyslieť ako to odniesť z budovy. Ak by to bolo raz, poviem si, že niekto chudobnejší si potreboval opraviť doma WC-ko a nemá kožu na ksichte. Ale štvrtýkrát?!
Samozrejme, mohla by to byť špeciálna WC konšpirácia, ale zatiaľ máme málo faktov. Podľa mňa to bude skôr hajzlový fetišista. Robí mu radosť, možno až erotické potešenie, ak si môže odmontovať plavák a vziať si ho domov. Možno má špeciálnu miestnosť, kde ich má vystavené spolu s adresou, odkiaľ ich vzal. Možno aj s fotkou človeka, ktorý mohol kedysi to WC-ko použiť. Viete, v divadle sa otočí mnoho ľudí.
Kolega tvrdí, že to bude nejaký domáci kutil, ale ja si dosť dobre neviem predstaviť, čo doma kutí s množstvom splachovačov. Skôr to bude ten hajzlový fetišista.
V každom prípade, s Viktorom sme sa dohodli, že ho dolapíme.
Na schodoch som stretol pána v rokoch s kovovým kufríkom. Slušne som pozdravil, on slušne odzdravil a šiel ďalej. Na záchod! „Čo teraz?" vravím si. „To mám ísť za ním?" Do tohto typu WC dobrodružstva sa mi ísť nechcelo. Zišiel som dole do vestibulu a tváril sa, že telefonujem. O pár minút šiel dole. „Hľadáte niekoho?" nabral som odvahu na celkom prirodzenú otázku v danej chvíli. „A čo je Ťa do toho?" vytočil sa hneď na začiatku a prešiel na tykanie. „Som riaditeľ budovy a iba ma to zaujíma...," povedal som a vystrel som sa do celej svojej výšky 186 cm. „Ja dobre viem, kto si...," kráčal odo mňa ujo, „bol som sa tu vys..ť a chodím sem už roky! Čo už aj to chcete zakázať...," a zabuchol za sebou dvere.
Ostal som stáť ako obarený. Vlastne dobre, že odišiel. Vôbec neviem, ako by som zareagoval. A vôbec netuším, kto sme tí my a čo sme už vlastne zakázali.
Prosto ľudia sú rôzni. Niekto má fetiš na vnútro záchodov, iný už roky chodí ... Nuž nedá sa to vysvetliť, to sa musí zažiť.
