Videl som sa v telke. Ak kamera pridáva šesť kíl, tak mňa bralo sedem kamier. Tiež sa s tým objektívom mohol postaviť inde. No dobre, niečo s tým spravím. Odvážim sa, aby som vedel, koľko to mám vlastne zhodiť. Ale až ráno. Teraz sa najem. No a čo, že je polnoc, dám si aj syr, však od zajtra chudnem. Bude z čoho.
Ráno mi chodí smska so zostatkom na účte. Zobudila ma. Trojciferné číslo. Postavil som sa na váhu. Tiež trojciferné číslo. Stiahol som brucho. Nepomohlo. No dobre, po práci pôjdem do posilky.
Dobre, dnes nie. Bol to fakt ťažký deň, naštvali ma... A vôbec, čo je na večeru? Zjem si to pri telke.
Zas tá smska. Môže za noc človek pribrať kilo? Niečo bude s váhou. Dnes už naisto pôjdem do posilky alebo behať. Teda, ak nebude pršať, alebo snežiť. Samozrejme, ak fúka, bolo by to nezdravé.
Po piatej bude v posilke veľa ľudí. Nebudem tam trapošiť. Čo je na večeru?
Niektoré prístroje by mali zrušiť. Napríklad váhu. Čo je to za depresívny vynález? Tuším je z toho aj anorexia a bulímia. No nič. Pripravím si tašku s vecami ku dverám. Po práci odložím notebook, vezmem tašku a neodídem skôr z posilky, kým nebudem mať odcvičené. Kde mám tepláky? Nemôžem ísť medzi ľudí v tomto. Veď vyzerám akoby som mal elasťáky. Musím si kúpiť tepláky. No veď zajtra vybehnem. Sakriš a to som dnes už chcel cvičiť. Dáme si špagety so syrom? Milujem syr.
Vážiť sa nebudem. Kašlať na to, koľko vážim, dôležité je, na koľko sa cítim. Tak som trochu mocnejší, no Božinku a? Pozri, v zrkadle vyzerám... Kde vlastne sa kupujú tepláky? V športovom?
V obchode začnem žoviálne. „Dobrý, máte tepláky?" zjavne otravujem. „Na koho?" spýtala sa tak štyridsiatnička, čo mala na ksichte namaľovaných dvadsať, čo je spolu šesťdesiat. „No na mňa, začínajúceho športovca...," chcem byť vtipný. „Tak nie!" Krava. Idem inde.
V druhom obchode je celkom milá pani, tak jej obšírne vysvetľujem, že idem posilňovať a chudnúť. Zabralo. Dokonca mi dá na výber. „Chcete slovenský výrobok alebo z Číny?" Fíha, to sa mi nestáva často. „V čom je rozdiel?" pýtam sa a pokúšam sa o úsmev. „Ten čínsky je akože značkový, ale o týždeň tu budete späť a budete po mne vrieskať, že je to šmejd." No dobre. „A ten slovenský?" Páči sa mi, keď má obchodník svoju prácu rád. „Vrátite sa o mesiac a budete chcieť menšie číslo. V tomto sa dobre cvičí." No prosím, tomu vravím komunikácia so zákazníkom. Vzal som si slovenské tepláky s logom činky na stehne. Vezmem ich do posilky.
Ale až zajtra. Najprv ich predsa treba oprať, aby som nedostal nejakú alergiu. Čo je na večeru?