Poďme sa okrojiť

Autor: Jozef Černek | 18.6.2012 o 14:28 | (upravené 18.6.2012 o 16:54) Karma článku: 9,21 | Prečítané:  1685x

Ako poslušný  vyklepaný prváčik som čakal na našej katedre pred dverami a triasol sa trémostrachom z nadchádzajúcej skúšky. Okolo mňa „starší" spolužiaci, teda vlastne deti, čakali na štátnice. Dievčatá nahodené do rób,  bledé tváre pozakrývané mejkapom, aby zmenšili stopy kávou naplnených nocí. Chalani, nezvyknutí nosiť oblek, postavy držia zvláštne, nevedia sa rozhodnúť, či si v drahom obleku sadnúť, či nie a či zapnúť sako  alebo ho frajersky nechať rozopnuté. Všetci striedavo hladia do poznámok a na dvere. Až na jedného. Ten sa potmehúdsky usmieva a vie svoje. Púta pozornosť temer každého. Každý, kto naň pozrie, sa zamyslí a pousmeje. Ktosi pri mne poznamenal: „veď ide na štátnu skúšku, dobrý nápad, snáď mu to prejde...". Mladý muž, o ktorom je reč, mal totiž na sebe vyšívanú košeľu. Proste mal na sebe časť kroja, ak sa nemýlim, tak „parádnu", teda takú, v ktorej sa chodilo do kostola a iné slávnostné príležitosti.  Zaujalo ma to. Viem, že to nebolo úplne originálne, už máme aj poslanca NRSR, čo tak skladal sľub, ale aj tak to považujem za dobrý nápad. Ísť na štátnice v kroji. Prihlásil sa k svojmu národu, prihlásil sa k svojim predkom a k histórii.

 Roberta

Malo by sa to zaviesť ako možnosť, nie ako pravidlo, to by bolo asi zbytočné, vplyv „celebritnej" módy a snaha byť tak originálny až sme všetci rovnakí,  je prisilná. Veď si len všimnite ľudí okolo seba, čím väčšie a to „správne" logo na tričku či teniskách, tým lepšie. A pritom v snahe byť originálny len napodobujeme a sme vlastne chodiacimi reklamnými pútačmi, ktoré propagujú logo firmy.

Ale taký kroj z času na čas môže pôsobiť osviežujúco. Veď si to len predstavte, idete na pracovný pohovor a dáte si košeľu z vášho kraja. Vedúci personálneho ju hneď spozná a už máte tému na rozhovor. Hneď sa ľahšie prekonáva tréma. Poslanci v parlamente by tiež mali mať kroje, nech vieme, aký región zastupujú. A potom ešte jedna vec. Turisti. Sme úžasná krajina ako stvorená pre turistický ruch. Máme históriu, hrady, zámky, príbehy, skvelú prírody, len mám chýba TO čosi... Niečo v ľuďoch, TO, čo robí dovolenku dovolenkou. Keby sme len trošku chceli a snažili sa, minimálne polovica nezamestnaných by nemusela úrad práce vôbec  poznať. Lenže nám chýba TO čosi. Niečo turistické, nechcem hovoriť o službách a tak, to je na dlhú tému, myslím skôr na to, s akým pocitom od nás turisti odchádzajú a ako nás popisujú. Ak by ale všetci, ktorí robia a hlavne chcú robiť v službách turizmu, začali nosiť kroje, bolo by všetko inak. Nielen preto, že turisti by svojim známym doma mohli povedať „ jáj Slovensko...to ti je super, keď niečo potrebuješ, spýtaj sa takého, čo má taký dobový kostým, strašne milí ľudia sú to, treba tam ísť...", ale aj preto, že kroj vám pomôže vžiť sa do úlohy hostiteľa. Nepýtajte sa ma prečo. Je to tak! Aj hercovi kostým pomôže dostať sa do role. Aj úradník s pečiatkou v ruke je hneď prísnejší.

Alebo také extra slávnostné príležitosti, ako je ples alebo návšteva parlamentu, prípadne prijatie u prezidenta. Povinnou výbavou by mal byť kroj. Na pozvánke by nestálo black tie (smoking) ani formal dress (tmavý oblek), ale kroj. A ani by som to neprekladal, lebo angličtina, myslím, pozná len kostým. Prosto kroj.

Ak by každý z nás mal doma vlastný kroj, pre slávnostné príležitosti, hneď by malo prácu viac ľudí. Teda, ak by niekomu „múdreho" nenapadlo dať robiť (v tendri) kroje niekde inde, v inej krajine. Obávam sa, že tie by nefungovali.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?