Som nedočkavý, oblbovaniahodný žráč so špinavým autom

Autor: Jozef Černek | 23.8.2011 o 12:03 | (upravené 23.8.2011 o 12:09) Karma článku: 14,91 | Prečítané:  2891x

Boli sme strašne hladní, tak som navrhol, aby sme si objednali predjedlo, keďže bolo jasné, že na hlavný chod budeme čakať dlhšie. Nejako som si myslel, že na to práve slúži predjedlo. Smola. Na úvod sme čakali presne 42 minút. Viem to presne, lebo som chcel napísať dobrú recenziu na tú reštauráciu. Nespravím to. Škoda. Pretože je tam inak mimoriadne príjemná obsluha. Na Slovensku ojedinelé. Chcel som napísať o esteticky nádherných jedlách. Chcel som upozorniť na výnimočné a nápadité chute, krásne prostredie lode s vhodne skombinovaným interiérom a riekou všade vôkol. Ale nespravím to. Čakal som totiž 42 minút, moje predjedlo bolo studené a vďaka tomu nechutné (mastné jedlá nie sú dobré studené).

Na dovolenke nám vždy, bez pýtania, priniesli teplé pečivo a nejaké maslo. Aj k vyslovene lacným jedlám. Aby sme si skrátili čas čakania. Vedia ako oblbnúť turistov. Páčilo sa mi to. Som asi nedočkavý žráč.

Keď zaplatím za jednu porciu predjedla 7 €, naozaj nechcem čakať 42 minút len preto, že som na Slovensku. Ak musím, chcem to vedieť vopred. Určite existuje aj spôsob ako ma zamestnať pokiaľ čakám, ja sa rád nechám oblbnúť. Za obed pre dvoch som už zaplatil aj 197 €. Obtiahli ma na dovolenke. Ale obtiahli tak, že sme odchádzali spokojní. Asi som nielen nedočkavý žráč, ale aj oblbnutiahodný.

K tomu všetkému aj prehnane očakávajúci zákazník. Dal som si totiž umyť auto. Dnes. Teraz. Preto som ešte taký horúci. Vypýtali si 14 €. Na doklade je 13,94. To mi nevadí, aj tak by som povedal 14. Trošku viac mi vadia fľaky, čo ostali na kapote a zaschnuté blato na ľavom spätnom zrkadle. Palubovka bola určite povysávaná. Žiaľ, neutretá, prach mi nechali, asi aby som mal spomienku na leto. V popolníku je tiež to isté, čo predtým. Prach, piesok a papieriky od žuvačiek. Chápem, to som si mal vysypať sám.

Vlastne aj olej a blato v priestoroch, ktoré nie sú vidieť pokiaľ sú dvere zavreté, budú mojím problémom. V kufri vysávač ani nebol, to som totiž neprízvukoval. Koberčeky boli vlhké, takže isto aspoň vonku boli. Viem to aj preto, že pod nimi k môjmu piesku pribudol popol z cigariet. Ten ale rozhodne nebude môj, lebo nefajčím. Arómu dymu a potu mám teda ako bonus. Viac sa mi síce páčilo, keď tam voľakedy bola, v o niečo nižšej sume, zahrnutá vôňa prípravku na interiér. Ale to bolo ešte v čase, keď pod nohy dávali papier, aby ste topánkami neznečistili krásne vypraté koberčeky. Dnes som rád, že mi ich aspoň vrátili. Je totiž iná doba. O zákazníka treba bojovať. Prečo len mám pocit, že občas sa bojuje skôr so zákazníkom?

Podobne ako iným, ani tomuto boju zrejme dostatočne nerozumiem. Mám však pocit, že sme prehrali všetci. I keď ja mám odškodné, keď som dočisťoval auto, našiel som vzadu pod sedadlom dvojeurovku. Oni ju nenašli. Asi sa tam nepozerali.

Som teda nedočkavý, oblbnutiahodný, ale môžem si za dve eurá nakúpiť pečivo, odviesť sa na špinavom aute do inak fajn reštaurácie a tam si ho zožrať, pokiaľ mi prinesú predjedlo. Ako hovorí jeden môj študent, Jakub, proste ako pán.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?